sobota 26. marca 2016

Americkí vedci objavili... (Ako si overiť, či naozaj)



Určite to poznáte -  v novinách, v rádiu či v televízii predstavujú úžasný nový objav, ktorý do pár rokov „zaručene vylieči rakovinu“, prípadne hovoria o niečom podobne úžasnom, a vy sa už neviete dočkať, kedy sa to zavedie do praxe. Desať rokov na to sa stále nič nedeje a vy ste medzitým dávno zabudli, že ste niečo také čítali.  Toto je bohužiaľ pre väčšinu médií typické a určite to nepôsobí priaznivo na dôveru ľudí vo vedu. Najhoršie však je, že veda je v tom poväčšine úplne nevinne. Ak sa totiž pokúsite dohľadať štúdiu, na ktorú sa v danom článku, či reportáži odvolávajú, často zistíte, že buď vôbec neexistuje, alebo, že zatiaľ čo média hovorili o úžasnom novom lieku, vďaka ktorému budeme všetci žiť dvesto rokov, vedci v svojom článku v skutočnosti písali o tom, že daná látka je schopná za istých okolností predĺžiť život špecifického kmeňa jedného druhu červíka asi o 30%. Ak by ste si teda radi sami overili, ako to s tým novým úžasným objavom vlastne je, v tomto článku dostanete pár tipov ako na to. 

Obrázok prevzatý z: https://en.wikipedia.org/wiki/Brain#/media/File:Chimp_Brain_in_a_jar.jpg
Na úvod si treba priamo povedať, že v dnešnej dobe všetky relevantné vedecké články na poli prírodných vied vychádzajú v angličtine a tak si žiadnu serióznu štúdiu v slovenčine alebo češtine skrátka neprečítate. Niekomu sa to môže zdať ako pohoršujúca, či nebodaj nechutná ukážka moderného imperializmu, no to, že vedecké články vychádzajú prakticky len v angličtine je obrovská výhoda, stačí sa vám naučiť jeden (jednoduchý) jazyk namiesto toho, aby ste sa ich učili desiatky.  Treba však pripomenúť, že ak aj po anglicky neviete, zopár informácií ste aj tak schopný z vedeckých článkov vyťažiť, napríklad určite si zvládnete overiť, či daná štúdia vôbec existuje.

Tak poďme na to, ničoho sa nebojte, vyhľadávať vedecké články nie je oveľa náročnejšie ako používanie Google-u. Logicky prvým krokom je voľba správneho vyhľadávača. V dnešnej dobe dokonca už aj spomínaný Google umožňuje prehľadávať vedecké štúdie pomocou vyhľadávača s názvom Google Scholar (alebo po slovensky Google študovňa), ktorý je určite dobrou voľbou, ak vám Google-ovské prostredie vyhovuje a nechcete si zvykať na niečo nové.  Veľmi často používaným vyhľadávačom je PubMed, ktorého hlavnou výhodou aj nevýhodou je, že vyhľadáva len články zaoberajúce sa medicínou, biológiu, biochémiou a inými príbuznými odbormi. Inými slovami, ak hľadáte konkrétny medicínsky článok na PubMed-e ho môžete nájsť jednoduchšie, keďže nebudete musieť prehľadávať množstvo podobne sa nazývajúcich článkov z iných odborov, na druhú stranu ak vás zaujíma nejaký rýdzo fyzikálny článok, nemá pre vás zmysel PubMed čo i len zapínať. Medzi ďalší rozšírený vyhľadávač patrí napríklad ScienceDirect, ktorý dokáže okrem tých vedeckých, vyhľadávať napríklad aj články z humanitných oborov.

Človek sa nič nenaučí tak dobre, ako keď si to sám vyskúša, a preto si vyhľadávanie štúdií ukážeme na modelovom príklade. Na úvod si predstavte, že ste narazili na článok, ktorý píše „Japonskí vedci dokázali pomocou špecifického kmeňa Lactobacilla  spomaliť starnutie vďaka schopnosti tejto baktérie produkovať antioxidanty. Profesor Tadaaki Miyazaki sa pre média vyjadril, že tento objav môže viesť...“ Tento úryvok je samozrejme vymyslený, ale pre naše účely by mal stačiť.  Ak chcete zistiť, či článok, na ktorý odkazuje existuje, stačí si zvoliť vhodný vyhľadávač, napríklad PubMed a zadať do neho pár kľúčových slov, ktoré vyplývajú z úryvku, napríklad Miyazaki – meno autora, Lactobacillus – názov baktérie, ktorú testovali, aging – starnutie po anglicky. S trochou šťastia by ste mali nakoniec vidieť niečo takéto (ak ste používali iný vyhľadávač, tak to môže vyzerať odlišne, ale názov bude rovnaký). 


Ak vám vyhľadávač ponúka desiatky článkov a ani jeden nie je ten správny, skúste  pridať ďalšie informácie ako napríklad krstné meno, iné kľúčové slovo napríklad (antioxidant), či nastaviť vyhľadávanie len na určité roky, pričom môžete predpokladať, že článok s úryvkom vyšiel v roku 2016 a keďže asi nechce odkazovať na nič staré, daná štúdia musela vzniknúť najskôr v roku 2015.

Teraz, keď sme už dospeli k hľadanému článku, môžeme si ho porovnať s našim modelovým úryvkom. Prvá vec, ku ktorej dospejete je to, že úryvok asi nie je úplné klamstvo, keďže článok existuje. Druhú podstatnú informáciu, ktorú si s nejakou znalosťou angličtiny alebo s použitím prekladača bez problémov zistíte z abstraktu, alebo v tomto prípade už dokonca z nadpisu je, že pozitívny efekt na starnutie bol pozorovaný len na organizme s názvom Caenorhabditis elegans. Po krátkom vyhľadaní tohto názvu v Google-y by ste určite zistili, že sa jedná len o latinský názov Háďatka obecného, ktoré sa dá bežnému človeku opísať jednoducho ako malý, pár týždňov žijúci, červík. Toto zistenie síce nerobí z nášho modelového úryvku klamstvo, ale poukazuje na to, že hoci je tento výsledok iste zaujímavý, má ešte veľmi ďaleko k tomu, aby bol priamo aplikovateľný napríklad u ľudí.  Navyše, ak rozumiete po anglicky a otvoríte si celý článok (tento je zadarmo, množstvo iných nie) a prečítate si ho, ste schopný vyťažiť ešte množstvo zaujímavých doplňujúcich informácií napríklad, že zaznamenaný efekt na predĺženie života bol síce štatisticky významný, ale bol skôr menší ako väčší (len pre zaujímavosť u háďatka sme schopný inými postupmi predĺžiť život aj desaťnásobne).

Tak, keď ste dočítali až sem, mali by ste byť schopní  samostatne si vyhľadávať vedecké články.  Verím, že táto schopnosť môže byť pre vás niekedy užitočná. Ak by ste sa chceli o problematike vedeckých článkov dozvedieť viac, môžete si prečítať aj o tom, akým procesom musí prejsť vedecký článok pred svojou publikáciou (tu).


štvrtok 17. marca 2016

Ako vznikajú vedecké články



V dnešnej dobe sme priam zaplavení návalom informácií. Na internete, v časopisoch či rôznych knižkách sa môžeme dozvedieť prakticky čokoľvek, čo túžime vedieť a často aj veci, o ktorých by sme radšej ani nevedeli. S tým však súvisí aj pomerne veľký problém. Jednotlivé zdroje si často protirečia, a keďže len málokto vie, ako si dané informácie overiť, respektíve ako spoznať seriózny zdroj, väčšina skrátka uverí tomu, čo im je momentálne sympatickejšie.

Táto situácia nie je vôbec prekvapivá, je to len prirodzený dôsledok toho, že väčšina ľudí sa počas základnej, strednej a bohužiaľ často ani počas vysokej škole od nikoho nedozvie, ako rozlišovať seriózne zdroje informácií. A pritom, minimálne, čo sa týka vedeckých otázok (čo sú nakoniec skoro všetky naozaj zaujímavé otázky), existuje jediný skutočne dôveryhodný zdroj informácií, a to vedecký článok. V čom sa teda vedecké články líšia od knižiek a iných zdrojov informácií a prečo im teda môžeme dôverovať o trochu viac ako napríklad učebniciam?

Nature, jeden z najprestížnejších vedeckých časopisov. Obrázok z https://en.wikipedia.org/wiki/Nature_%28journal%29#/media/File:Nature_Materials_Nov_2008.jpg
Celé tajomstvo špeciálneho postavenia vedeckého článku spočíva v tom, ako vzniká. Ak chcete vydať knižku, stačí vám ju napísať a ak ste si ochotný za jej vydanie aj zaplatiť, knižka sa bez problémov za chvíľu ocitne na pultoch. Ak však napíšete vedecký článok, tak vám ochota si za jeho vydanie zaplatiť ani z ďaleka nezaručí, že ho nejaký vedecký časopis publikuje. Každý vedecký článok musí totiž prejsť procesom, ktorý sa označuje ako peer-review, čo by sa dalo do slovenčiny voľne preložiť ako hodnotenie kolegami.

Publikácia vedeckého článku prebieha v praxi asi takto. Po mesiacoch či rokoch práce napíšete článok. Pošlete ho do časopisu, ktorý sa venuje danej problematike. Tam si článok najprv prečíta redaktor (tiež vedec), ktorý skontroluje, či váš článok spĺňa všetky formálne požiadavky a či to náhodou nie je už na prvý pohľad blbosť. Potom kontaktuje niekoľko (obyčajne 2-3) vedcov, ktorí sa venujú výskumu v danej oblasti a tí anonymne ohodnotia vašu prácu. Následne môže nastať niekoľko scenárov. Teoreticky môžu byť všetci „kolegovia“ s vašou prácou spokojní a odporučia ju k okamžitej publikácií tak, ako je. O niečom takom sníva väčšina vedcov, no stáva sa to tak vzácne, že väčšina z nás akurát tak počula príhodu o tom že, sa to niekomu niekedy podarilo. Druhá varianta je, že od niektorého alebo každého z „kolegov“ dostanete sériu pripomienok alebo otázok a istý časový limit na to, aby ste prípadné chyby odstránili či podopreli sporné body ďalšími experimentami. Nemáte však žiadnu záruku, že vaše opravy budú dostatočné na to, aby váš článok bol nakoniec akceptovaný. Tretou variantnou potom je, že váš článok je pre negatívne recenzie rovno odmietnutý.

Samozrejme, aj vedci sú ľudia a tak sa občas stane, že vedci hodnotiaci článok to v záplave iných povinností odfláknu, redaktor je nepozorný a nakoniec vyjde článok, ktorý je očividne chybný.  Našťastie, vo vede nie sú články ani po vydaní úplne v bezpečí a v prípade, že sa zistí, že obsahujú nejaké závažné chyby alebo ide nebodaj o podvod, sú bez milosti stiahnuté aj po ich vydaní. Samozrejme, keďže žiadny proces nemôže byť dokonalý, tak občas, aj napriek tomuto komplikovanému ochrannému mechanizmu, vznikne a pretrváva vedecký článok obsahujúci veľké vecné chyby.  Je však iste férové tvrdiť, že šanca, že narazíte na takýto článok a chyby v ňom je oveľa menšia ako v akomkoľvek inom zdroji informácií.