Čo je to „IQ“?

Inteligenčný koeficient alebo zaužívanejšie len IQ je pojem s ktorým sa stretávame pomerne často. No aj napriek tomu si len málokto uvedomuje o čo ide. V tomto článku sa pokúsim vysvetliť nielen čo IQ vlastne znamená ale aj napríklad to prečo niekomu nemôžu namerať IQ 200. 

IQ je len číslo ktoré hodnotí váš výsledok v štandardizovanom inteligenčnom teste.  Na úvod by som ešte chcel zdôrazniť, že skutočné IQ na internete nenájdete. Ak si IQ chcete naozaj otestovať navštívte za týmto účelom psychológa alebo sa zúčastníte niektorého z verených testovaní IQ usporadúvaných Mensou (spoločnosť združujúca ľudí s vysokým IQ).   

Keď chceme vedieť čo je IQ je dobré aby sme aspoň približne vedeli ako takéto testy vznikajú. IQ testy sa v princípe vytvárajú tak, že ľudia s patričným vzdelaním najprv navrhnú inteligenčný test. Tento test potom vyplní veľká (čím väčšia tým lepšie) skupina náhodne vybraných dobrovoľníkov. Následne sa počtu správnych odpovedí ktorý ľudia dosahovali najčastejšie priradí hodnota IQ = 100. IQ 100 je teda vždy priemerným skóre¹ pre daný IQ test.  Ďalej sa IQ hodnoty priradia k bodovým výsledkom tak aby jedna smerodajná odchýlka zodpovedala 15 bodom IQ (v niektorých testoch to môže byť napríklad 16 bodov). Vysvetlenie toho čo je smerodajná odchýlka by si žiadalo úvod do štatistiky vhodný skôr pre samostatný článok. Pre naše účely bude preto teraz stačiť keď si povieme, že do intervalu priemer - 1 smerodajná odchýlka až priemer + 1 smerodajná odchýlka teda v prípade IQ 85-115 bodov, bude spadať 68% populácie. Pre dve smerodajné odchýlky teda IQ 70-130 bodov to už bude 95%. A medzi tri smerodajné odchýlky teda 55-145 bodov by už malo spadať 99,7% populácie. Lepšie ako slová to však snáď ilustrujú nasledujúce obrázky. Prvý je všeobecný a druhý je už aplikovaný pre distribúciu IQ.

prevzaté z https://en.wikipedia.org/wiki/Normal_distribution#/media/File:Empirical_Rule.PNG

Distribúcia IQ pri SD=15
prevzaté z https://en.wikipedia.org/wiki/Intelligence_quotient#/media/File:IQ_distribution.svg

Takže pre reakapituláciu priemerné IQ je 100. IQ vyššie ako 100 bodov má 50% ľudí, nižšie rovnaká čiastka. Vyššie hodnotenie ako 115 bodov dosiahne zhruba 16% populácie na opačnej strane, teda pod 85 bodmi je znova taký istý počet ľudí. IQ nad 130 bodov má asi 2% ľudí čo zodpovedá jednému človeku z pätdesiatich. A IQ vyššie ako 145 , čo už sú tri smerodajné odchýlky od priemeru, má už len približne jeden človek z tisíc. Najvyššie merateľné IQ v štandardizovanom IQ teste je 160 bodov, toto IQ by mal dosiahnuť zhruba jeden človek z 32 000, človek ktorý ho dosahuje prekonáva v danom teste 99,997% populácie.  Takže nato aby bolo možné „nastaviť“ tesť na IQ 160 treba ho najprv kalibrovať na najmenej 32 000, samozrejme je lepšie ich použiť niekoľko-násobok. Takýto test musí mať zároveň veľa otázok a byť aspoň miestami pomerne náročný aby sa nestalo že priveľa ľudí dosiahne maximum správnych odpovedí, skrátka nie žiadna sranda pripraviť ho. Preto ak  budete počuť že má niekto IQ vyššie ako 160 môže ísť buď o hrubý (nepresný) odhad alebo o čistý výmysel. Ak však budete počuť že niekto má/mal IQ  blízke 200 bodom ide určite o výmysel. Nielen preto že na také vysoké hodnoty by bolo skrátka nemožné test nekalibrovať, keďže by ste ho museli testovať na miliardách ľuďoch ale proste preto že na zemi zatiaľ nežije dosť ľudí aby niekto také IQ mohol mať. Na zemi žije momentálne okolo 7 miliárd ľudí  a už IQ 195 by mal mať² len približne jeden človek z 8 miliárd a IQ 200 by mal mať len jeden človek zo 76 miliárd.  

Na záver keď už vieme čo to IQ je rád by som ešte povedal že už z princípu na IQ vlastne až tak nezáleží. Sebe väčšie IQ vám v živote nezaručí úspech, tvrdá práca a disciplína sú oveľa užitočnejšie. Ako napísal v jednej svojej knižke³ Terry Pratchet „ak si dôveruješ... a veríš v svoje sny... a nasleduješ svoju hviezdu... stále ťa porazia ľudia ktorý svoj čas strávili tvrdou prácou a učením sa a neboli taký leniví.“ No a k tomu peknému citátu si môžeme pridať aj „ak máš vysoké IQ ... stále ťa porazia ľudia ktorý svoj čas strávili tvrdou prácou a učením sa a neboli taký leniví.“ Osobne si myslím, že či už máte IQ vysoké alebo trochu nižšie najlepšie čo môžete urobiť je aj tak zabudnúť nato a venovať čo najviac svojej energie a úsilia tomu čo považuje v živote za dôležité.

Poznámky
1. IQ má normálne rozloženie a teda priemer = medián
2. Podľa normálneho rozloženia pri SD=15
3. The wee free man

Veda (ne)berie ľudom fantáziu

Tvrdenie z nadpisu možno nie je až také bežné no ja som sa s ním už pár krát stretol. Dokonca si myslím, že pokiaľ má človek o vede, respektíve vedeckom poznaný predstavu len suchého memorovania a triedenia poznatkov je to asi pravda. Našťastie skutočná veda ako proces spoznávania sveta okolo nás má ďaleko k suchému drilu a domnievam sa že fantáziu len a len rozvíja. Prečo si to myslím?

Každý z nás, minimálne ako úlohu na základnej škole, musel napísať nejakú krátku rýmovačku. Takáto úloha nie je nič zložité a aj dieťa dokáže relatívne rýchlo vymyslieť  pár rýmujúcich sa veršov ktoré ako tak dávajú zmysel. Keď sa však rozhodnete že takáto rýmovačka má mať dvesto strán a zmysluplný dej úloha sa výrazne skomplikuje. Ak sa navyše rozhodnete, že verše majú mať špecifický počet slabík prípadne, že nemôžte medzi sebou rýmovať slová rovnakého slovného druhu táto úloha bude vyžadovať naozaj veľkú dávku času, námahy a kreativity. S každým ďalším obmedzením bude tvorba básne náročnejšia a nároky okrem iného aj na fantáziu sa budú posúvať k hraniciam vašich schopností. Domnievam sa, že proces vedeckého spoznávania nie je v tomto ohľade na toľko odlišný od tvorby básní a metaforicky to vlastne písanie jednej veľkej básne je. Akurát je to báseň ktorá sa ani po stovkách rokov neblíži ku koncu. V niektorých veršoch má počet slabík dopredu zadaný a v iných ho len odhaduje. Časom však verše s daným počtom slabík pribúdajú a tie staré treba preto mierne upravovať.  Navyše každé piate slovo je dopredu dané.  To slovo však nikdy nie je úplne slovom ale skôr zoskupeným písmen ktoré môžete občas poprehadzovať a dostať iný význam,  problém je, že občas si neiste istý v akom jazyku vlastne je.

Dosť už metafor to čo sa snažím povedať je toto. Vymyslieť niečo nové keď človek nemá žiadne obmedzenia iste fantáziu vyžaduje.  No vymyslieť niečo čo sa ešte nikomu pred tým nepodarilo keď musíte dodržiavať extrémne prísne pravidlá (porovnávanie s realitou) a množstvo iných ľudí sa vás snaží predbehnúť jej vyžaduje minimálne rovnako ak nie aj oveľa viac.

Na obrázku je detail Mandelbrotovej množiny prevzatý z https://en.wikipedia.org/wiki/Mandelbrot_set#/media/File:Mandelbrot_set_image.png