Prečo antibiotiká nezabíjajú vírusy?

O tom, že antibiotiká účinkujú len na baktérie a vírusy sú proti ich účinku odolné, sa hovorí pomerne dosť. No aj napriek tomu, mnohí ľudia naďalej užívajú antibiotiká na choroby, ktoré spôsobujú vírusy, čím si viac škodia ako pomáhajú a navyše, prispievajú k šíreniu rezistencie na antibiotiká u baktérií.  Keď som sa prednedávnom rozprával so svojimi rodičmi uvedomil som si, že časť problému môže byť aj niečo, čo by ma ako človeka poznačeného vysokoškolským štúdiom biológie nikdy nenapadlo, totiž väčšina ľudí evidentne vôbec netuší, aký je rozdiel medzi baktériami a vírusmi. Ak medzi takýchto ľudí patríte aj vy, netreba sa hanbiť, navyše zmeniť to vám zaberie len pár minút. 

Tak ako moji rodičia aj vy určite viete, že baktérie, rovnako ako vírusy, sú nejaké malé, voľným okom neviditeľné potvory, ktoré nás môžu napadnúť a spôsobiť, že budeme chorí.  Niektorí si možno spomeniete, že baktérie môžeme pozorovať aj s obyčajným svetelným mikroskopom (s použitým imerzie), no vírusy by sme takto neuvideli a ak sa na ne chceme pozrieť, musíme použiť elektrónový mikroskop, z čoho vyplýva, že sú podstatne menšie. Nič z toho však nehovorí o tom najväčšom rozdiely. Zatiaľ čo baktérie sú plnohodnotnými organizmami schopnými samostatne prijímať živiny, produkovať nové proteíny a hlavne, samostatne sa množiť, o vírusoch dodnes panujú rôzne názory, či ich vlastne môžeme označiť za živé. Vírusy totiž nie sú nič viac ako voľne plávajúce úseky genetickej informácie obalené (alebo aj nie) proteínovým kapsidom. Nielen že nie sú schopné prijímať živiny či produkovať nové proteíny  alebo sa aktívne pohybovať (sú len voľne unášané), nedokážu sa ani len rozmnožovať. Keď sa však dostanú do blízkosti vhodnej hostiteľskej bunky (či už bakteriálnej, živočíšnej, rastlinnej alebo inej v závislosti na druhu), dokážu do nej preniknúť a „donútiť“ robiť všetku prácu za ne a vytvárať ich kópie v niektorých prípadoch, až pokým bunka „nepraskne“ a oni sa neuvoľnia do okolia. Tieto základné fakty by mali slúžiť ako základ k pochopeniu toho, prečo antibiotiká nefungujú na vírusy. Na dokončenie skladačky však treba zobrať do úvahy ešte jeden poznatok, konkrétne, že antibiotiká fungujú na baktérie tak, že im blokujú schopnosť syntetizovať proteíny, bránia im množiť sa alebo inak narúšajú pochody potrebné pre ich bežný život. U vírusov  však niečo také nie je možné práve preto, že to za nich robia (naše) bunky. Vo výsledku je preto dúfam jasné, že pri boji s vírusmi treba použiť inú stratégiu.

Snímok z elektrónového mikroskopu zobrazujúci vírusy napádajúce bunku baktérie. Áno aj baktérie môžu byť obeťou vírusov (bakteriofágov) dokonca sa vírusy napádajúce baktérie považujú za najrozšírenejší typ organizmu vôbec. Obrázok prevzatý z: https://en.wikipedia.org/wiki/Virus#/media/File:Phage.jpg

Podplatený vedci

V dnešnej dobe existuje nespočet konšpiračných teórií, celkom by ma zaujímalo kde by sme dnes boli keby ľudia ktorý ich vymýšľajú venovali svoju energiu radšej napríklad tej vede alebo aspoň dákemu produktívnemu hoby. To je však na inú debatu. Chcem ale poukázať na to že množstvo s týchto konšpirácií predpokladá že prakticky všetci vedci sú podplatený či už vládou alebo nejakou mega-korporáciou aby v danej otázke verejnosť klamali. Ako príklady „konšpiračných teórií“ (mne by sa viac hodil názov konšpiračné hypotézy), ktoré niečo také tvrdia môžu poslúžiť napríklad momentálne populárne tvrdenia o škodlivosti očkovania, negatívnych účinkoch GMO, zatajovaní liekov napríklad na rakovinu alebo aj nábožensky motivované spochybňovanie evolúcie. Takéto plošné podplatenie je však nezmysel z dvoch jednoduchých dôvodov. Po prvé hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať na svete je niekoľko miliónov vedcov¹ podplatiť či vydierať všetkých by skrátka nešlo. Mnohý by sa síce iste uplatiť dali, netreba si robiť ilúzie všetci sme len ľudia, určite by to však nešlo u všetkých (treba si uvedomiť, že by to muselo byť nenápadné), už len preto, že množstvo z nich by malo osobné dôvody prečo daný objav alebo „pravdu“ nezatajovať. Druhým a výraznejším dôvodom je, že vedci už desaťročia upozorňujú na klimatické zmeny a na negatívnu úlohu ktorú zohráva spaľovanie fosílnych palív. Tým sa dlhodobo „vzpierajú“ jednému z najvýnosnejších priemyslov, teda tomu ropnému, navyše sú ich hlasy často aj proti plánom mnohých štátov. Domnievam sa, že ak by bolo vedcov také jednoduché podplatiť o globálnej klimatickej zmene by sme v živote nepočuli.

Zdroj:

1.       Tie milióny niesu len odhad, tvrdím to na základe dát UNESCO