Existuje biologický proces ktorý
síce nie je považovaný za chorobu, no
medzi jeho príznaky patrí napríklad to, že s časom zhoršuje funkciu prakticky všetkých orgánov v našom tele. Robí
nás stále viac a viac náchylnými na širokú plejádu chorôb, pričom pre
väčšinu je hlavným rizikovým faktorom a niektoré z nich sú smrteľné.
Tento proces je možné jednou vetou definovať aj ako s časom sa zvyšujúcu pravdepodobnosť smrti. Momentálne neexistuje žiadna terapia schopná
aspoň spomaliť jeho prognózu, ktorá by bola schválená na používanie
u ľudí. A čo je úplne najhoršie, trpíme
ním úplne všetci. Áno, ako už asi tušíte, tento proces nie je nič iné ako starnutie.
Starnutie je niečo s čím sa
väčšina z nás snaží akurát tak zmieriť. Máme totiž pocit, že sa s tým
nedá už z princípu nič robiť. To
však nie je úplne pravda. Moderná veda
dnes už dokáže predĺžiť život a spomaliť starnutie u širokého spektra
modelových organizmov od kvasiniek1,2 cez rôzne bezstavovce3–5 až po myši6,7. Toto predĺženie dĺžky života je
pritom niekedy aj niekoľko násobné8. Každopádne, ľudia pomerne
často zvyknú na informáciu , že starnutie je minimálne teoreticky možné
regulovať, reagovať v štýle „A čo? Ja by som o niečo také aj tak
nestál. Však si to predstav, máš
250 rokov, cítiš sa na 250 rokov a navyše ešte aj vyzeráš na 250 rokov. To
fakt nechcem, to radšej umriem skôr.“ Takéto obavy sú našťastie úplne
neopodstatnené. Štúdie na modelových organizmoch jasne ukazujú, že keď im
predĺžime dĺžku života oni nielen žijú dlhšie ale aj vyzerajú mladšie a hlavne
sú zdravšie ako ich „normálne starnúci“ rovesníci8.
Samozrejme, kým budeme schopní úspešne aplikovať poznatky získané u
modelových organizmoch na ľuďoch, bude treba ešte pomerne veľa, nie úplne
jednoduchého výskumu. Hoci možno už v blízkej budúcnosti sa bude testovať
bezpečnosť a funkčnosť starnutie regulujúcich terapií na ľudoch9,10. Snaha regulovať starnutie u ľudí je ešte
stále len na začiatku. Dobrá správa však je, že zatiaľ nič nenaznačuje tomu, že
by sme sa od modelových organizmov líšili natoľko, aby u nás nebolo možné
starnutie spomaliť. Hlavné posolstvo, ktoré som vám chcel týmto krátkym článkom
predať je, že výskum starnutia je podľa
mňa najväčšou a najzaujímavejšou výzvou modernej biológie a teraz je
ten správny čas začať sa mu venovať.
Obrázok prevzatý z:
https://en.wikipedia.org/wiki/Time#/media/File:Wooden_hourglass_3.jpg
|
Zdroje:
1. Feser, J. et al. Elevated
histone expression promotes life span extension. Mol. Cell 39,
724–735 (2010).
2. Howitz, K. T. et al. Small molecule activators of sirtuins extend Saccharomyces cerevisiae lifespan. Nature 425, 191–196 (2003).
2. Howitz, K. T. et al. Small molecule activators of sirtuins extend Saccharomyces cerevisiae lifespan. Nature 425, 191–196 (2003).
3. Lee, B. C. et
al. Methionine restriction extends lifespan of Drosophila melanogaster
under conditions of low amino acid status. Nat. Commun. 5, 3592
(2014).
4. Qian, H., Xu, X.
& Niklason, L. E. PCH-2 regulates Caenorhabditis elegans lifespan. Aging
7, 1–11 (2015).
5. Tissenbaum, H. A.
& Guarente, L. Increased dosage of a sir-2 gene extends lifespan in
Caenorhabditis elegans. Nature 410, 227–230 (2001).
6. Martin-Montalvo, A.
et al. Metformin improves healthspan and lifespan in mice. Nat.
Commun. 4, (2013).
7. Harrison, D. E. et
al. Rapamycin fed late in life extends lifespan in genetically
heterogeneous mice. Nature 460, 392–395 (2009).
8. Kenyon, C. J. The
genetics of ageing. Nature 464, 504–512 (2010).
10. http://www.nature.com/news/ageing-research-blood-to-blood-1.16762
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára