štvrtok 30. júla 2015

Malá biologická hádanka



Existuje biologický proces ktorý síce nie je považovaný za chorobu, no medzi jeho príznaky patrí napríklad to, že s časom zhoršuje funkciu prakticky všetkých orgánov v našom tele. Robí nás stále viac a viac náchylnými na širokú plejádu chorôb, pričom pre väčšinu je hlavným rizikovým faktorom a niektoré z nich sú smrteľné. Tento proces je možné jednou vetou definovať aj ako s časom sa zvyšujúcu pravdepodobnosť smrti.  Momentálne neexistuje žiadna terapia schopná aspoň spomaliť jeho prognózu, ktorá by bola schválená na používanie u ľudí. A čo je úplne najhoršie, trpíme ním úplne všetci. Áno, ako už asi tušíte, tento proces nie je nič iné ako starnutie. 

Starnutie je niečo s čím sa väčšina z nás snaží akurát tak zmieriť. Máme totiž pocit, že sa s tým nedá už z princípu nič robiť.  To však nie je úplne pravda. Moderná veda dnes už dokáže predĺžiť život a spomaliť starnutie u širokého spektra modelových organizmov od kvasiniek1,2 cez rôzne bezstavovce3–5 až po myši6,7. Toto predĺženie dĺžky života je pritom niekedy aj niekoľko násobné8. Každopádne, ľudia pomerne často zvyknú na informáciu , že starnutie je minimálne teoreticky možné regulovať, reagovať v štýle „A čo? Ja by som o niečo také aj tak nestál. Však si to predstav, máš 250 rokov, cítiš sa na 250 rokov a navyše ešte aj vyzeráš na 250 rokov. To fakt nechcem, to radšej umriem skôr.“ Takéto obavy sú našťastie úplne neopodstatnené. Štúdie na modelových organizmoch jasne ukazujú, že keď im predĺžime dĺžku života oni nielen žijú dlhšie ale aj vyzerajú mladšie a hlavne sú zdravšie ako ich „normálne starnúci“ rovesníci8

Samozrejme, kým budeme schopní úspešne aplikovať poznatky  získané u modelových organizmoch na ľuďoch, bude treba ešte pomerne veľa, nie úplne jednoduchého výskumu. Hoci možno už v blízkej budúcnosti sa bude testovať bezpečnosť a funkčnosť starnutie regulujúcich terapií na ľudoch9,10.  Snaha regulovať starnutie u ľudí je ešte stále len na začiatku. Dobrá správa však je, že zatiaľ nič nenaznačuje tomu, že by sme sa od modelových organizmov líšili natoľko, aby u nás nebolo možné starnutie spomaliť. Hlavné posolstvo, ktoré som vám chcel týmto krátkym článkom predať je, že výskum starnutia je podľa mňa najväčšou a najzaujímavejšou výzvou modernej biológie a teraz je ten správny čas začať sa mu venovať



Obrázok prevzatý z:
https://en.wikipedia.org/wiki/Time#/media/File:Wooden_hourglass_3.jpg


Zdroje:

1. Feser, J. et al. Elevated histone expression promotes life span extension. Mol. Cell 39, 724–735 (2010).
2. Howitz, K. T. et al. Small molecule activators of sirtuins extend Saccharomyces cerevisiae lifespan. Nature 425, 191–196 (2003).
3. Lee, B. C. et al. Methionine restriction extends lifespan of Drosophila melanogaster under conditions of low amino acid status. Nat. Commun. 5, 3592 (2014).
4. Qian, H., Xu, X. & Niklason, L. E. PCH-2 regulates Caenorhabditis elegans lifespan. Aging 7, 1–11 (2015).
5. Tissenbaum, H. A. & Guarente, L. Increased dosage of a sir-2 gene extends lifespan in Caenorhabditis elegans. Nature 410, 227–230 (2001).
6. Martin-Montalvo, A. et al. Metformin improves healthspan and lifespan in mice. Nat. Commun. 4, (2013).
7. Harrison, D. E. et al. Rapamycin fed late in life extends lifespan in genetically heterogeneous mice. Nature 460, 392–395 (2009).
8.  Kenyon, C. J. The genetics of ageing. Nature 464, 504–512 (2010).
10. http://www.nature.com/news/ageing-research-blood-to-blood-1.16762


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára